Žiacke práce - Радови ученика

Jeseň je všade vôkol nás
 
  Jeseň je kúzelné ročné obdobie lebo má pestrofarebné lístie a ked sfúkne vetrík stromy utrácajú svoje šatstvo, ba i zlatožlté plody.
  Jeseň je predzvesťou zimy a príroda vôkol nás sa chystá k zimnému spánku. I zvieratá sa pripravujú na zimu. Celé leto zbierajú potravu a v jeseň si hľadajú úkryt aby v ňom prečkali mrazivú zimu. I my sa dobre pripravujeme pre dlhú zimu. V mojej rodine sme spoločne prichystali stovku fliaš chutného lekváru a môj otec s bratmi pripravili tiež zo sto snopov ďateliny. No, jeseň nám v prvom rade priniesla nový začiatok školského roku. Stala som sa piatačkou spolu s ešte jednou spolužiačkou Andreou. My dve sme samé v učebni piateho ročníka. Nemôžeme sa ani navzájom pohádať lebo potom sa už nemáme s kým priateliť. Na škole sme akurát mali Detský týždeň a vtedy nás navštívili i žiaci zo Slovenska.
  Páči sa mi jeseň lebo je jesenná krása všade vôkol nás.

Ema Papová 5.ročník



*****

Jeseň je všade vôkol nás

Pozerám von oknom na čarokrásny školský dvor. Október je ofarbený do rôznych farieb. Jeseň nám už prišla.

S jeseňou sa všetko mení. Rozmýšľam s nostalgiou o lete a dlhých letných dňoch. Teraz sú dni kratšie a noci chladnejšie. Spí sa krásne. Vonku je príjemne hrať sa na ihrisku. Netrpezlive som očakával Kirvaj a on tak rýchlo prešiel. Jeseň nám priniesla školu. Domácich úloh je zrazu celá kopa. Nezvyšuje sa mi čas na hru s kamarátmi z čoho som vôbec nie nadšený. Len učiť a iba učiť dochodí. A potom vynášať kukuricu u starej mamy a po večeriach ešte i čítať lektúru. Pekná zábava! V záhrade som posadil tekvice a keď ich pooberám budú chutné rejteše.

Jeseň nám mnoho toho priniesla – najviac dažďu a učenia. Mám ju rád iba si ju predstavujem bez toľkej domácej úlohy.

                                                         Miroslav Supek 7. ročník




*******



Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko
 
Slovenské hory sú strmé a vysoké ale moja skúsenosť hovorí, že sú ideálne na lyžovačku. Aj preto mám veľmi rada Slovensko. Slovenčinu ľúbim ako i každé dieťa čo ľúbi jazyk svojej matky Slovenky.
Žijem vo Vojvodine v Srbsku a od malička som obklopená láskou svojich rodičov, starých rodičov a rodákov, ktorí rozprávajú po slovensky, u otcových príbuzných po rumunsky a všade vôkol nás po srbsky. Je to pekné, síce nie je jednoduché všetkými jazykmi hovoriť dokonale. Naučiť sa čítať a písať je skutočne ťažké, ale u nás je to takpovediac, celkom normálne. V škole sa akurát učíme dejiny spisovnej slovenčiny a z toho historického hľadiska vidím, že to ani slovenčina nemala ľahké. Poznávajúc i iné jazyky, mienim, že je slovenský jazyk najkrajší a najmilozvučnejší. Tiež i Slovensko je pre mňa najkrajšou krajinou na svete. Mnoho našincov odišlo na Slovensko kde pracujú, žijú, školia sa. Ešte nikoho som z nich nestretla, kto by vyjadril hoci i tú najmenšiu negatívnu mienku o Slovensku.
Šťastná som, že som Slovenka, ktorá zachováva tradície nášho národa v Srbsku ale trochu i smutná, že náš osud nie je tesnejšie spätý zo Slovenskom ako krajinou. Mám rada hodiny slovenčiny na našej škole, kde si pestujeme jazykovú kultúru a rôznymi spôsobmi sprítomníme i Slovensko ako krajinu našich predkov.
                                                   Snežana Miucová 7.ročník


------------------------------------------

Jesenná krása

Jeseň prišla a s ňou list storaký,

z nich nie je ani jeden rovnaký.

V parku pestré listy letia,

naháňa ich každé dieťa.

Radujem sa aj ja v ich farbe a kráse

ako dákej vzácnej okrase.

Anđela Mrđová

Jesenná radosť

Jeseň je už tu. Listy zo stromov padajú.

Všetky deti sa jeseni radujú.

Vlečky žltej kukuričky do dvora ľudia zvážajú

a jesenné plody v záhradách oberajú.

Deti z toho veľkú radosť majú.

Jeseň je krásna,

ale nie iba preto, že kvitne krásna chryzantéma,

ružová, biela, červená a fialová, ktorú ja mám rada.

Deti zbierajú pestrofarebné listy

a každý človek si môže byť istý,

že tá radosť jesenná

deťom mnoho znamená.

                                             Andrea Vanková 

 

Dážď

Padá dážď po jazere,

padá i po stromoch,

poďme, kamaráti, domov.

Pretože ho aj my radi máme,

s radosťou prší i na nás,

a na všetko naokolo.

Damjan Sokola

Jeseň

Jeseň prišla, stromy už nahé sú.

Na ulici s listami deti sa hrajú.

Utekajú po trávičke,

kde je suché, zlaté lístie.

Teším sa, že jeseň všetko na krajšie zmení,

to viem iste.

Dijana Jonášová

 

Hruška

Hruška je ovocie

chutné a šťavnaté.

Vitamínov má veľa.

Mam ju rád aj ja,

aj moja sestra Viera.

Hrušky chcem mať plný sad,

a tak zdravý budem

veľmi rád.

                                 Filip Mega

Matka
 
Teplé rúčky
Úsmev úprimný milučký,
Vždy mi láskavo daruje,
Aj keď po celý deň
Namáhavo pracuje.
 
Áno, namáhavo pracuje
a svoje kamaratenie so mnou,
pre svoju prácu, často skracuje.
 
Ľúto mi je preto, ale nedbám,
kytičku krásnych kvetov, na jej sviatok,
zo srdca jej s boskom dám.  
 
                                                                                                                                                                                                                  
Maja Kotuľačová 






Všetko sa končí
 
Každá, každá
kvapka, padá dolu.
skĺzne sa, skĺzne sa ako,
čo sa nám aj všetky dní kĺžu,
minú sa, ubúdaju na ceste života.
sme starší, a v každom dní
odhaľujeme niečo nové,
učíme sa životu.
Listie zo stromu padá
a potom zahynie.
Je to tak, ako keď človek umrie.
 
Život je ako príroda,
najprv zostarnieme a potom umrieme.
 

Valentina Chrťanová





Pamätáš sa?
 
Pamätáš sa?
boli sme malí
a hrávali sme sa spolu.
pamätáš sa?
 
Hah, pamätáš sa keď si bol mojím
susedom?
A teraz, teraz ťa tak málo stretávam.
 
Pamätáš sa, keď
sme sa o všeličom rozprávali,
spolu učili písať a čítať,
...Pamätáš sa to všetko?
 
Teraz by som toľko
veľmi chcela, aby sa to vrátilo
aby...
znovu budeš mojim susedom
nech sa smejeme, plačeme a...
poniekedy aj pohádame ako voľakedy.
 
Pamätáš sa, keď
sme sa vždy rozprávali
a vždy tu boli tie
slovká  ,,Pamätáš sa keď sme...”
Pamätáš... 
 

Valentina Chrťanová






Matka

´´matka´´ je to krásne slovko,
ktoré nás od malička hreje.
Ono nás chrání pred nepriateľmi.
´´matka´´, to slovko veľmi milujem.
 
´´matka´´, je tá osoba,
Ktorá nás nedá nikomu.
Hoci čo spravime,či nejakú
Nezbedu, či niečo dobre.
Ona vás stale milovať bude.


Ingrid Milošević



Matka
 
Čo môže byť
natoľko veľké a predsa také jemné,
najväčšie na svete?
Nie je to možno
matkino srdce?

Matka, osoba, ktorá nás
deväť mesací nosila spod srdca.
Matka, všeličo prežiť musela,
Len, aby nám bolo dobre.
Matka by aj posledný peniaz
dala nám a stála pri nás
i v noci i v dne.
Matka, osoba, ktorá cíti našu bolesť
našu slzu a bolí aj ju,
keď vidí, že nás niečo bolí.

Jej pohľad, aj keď
 je mnohokrát unavený od roboty
vždy je plný teploty, plný lásky a dobroty.
A tie nežné ruky, také unavené,
od všeličoho vyrobené, keď nás pomilujú
cítime sa bezpečné a  ten pocit by sme
nikdy nechceli zmeniť.
Mám nádej, že jedného dňa,
aj ja budem ako ona, že aj ja budem cítiť,
takú lásku ako ona… ako moja matka.




Dar pre mamičku
 
Kytičku krásnu urobím,
tulipány, fialky, púpavy,
nech všetko farbov lásky žari,
hej, ale bude krásne tejto jari.
 
Mamkin sviatok sa blíži,
voňajte kvety, spievajte hrdličky,
vietor, dirigent starý,
zahraj mi pesničku,
pre moju milú mamičku.
 
Pre úsmev na jej tváre,
sto grajciarov by dala,
lebo ona bola mojím vzorom,
keď som bola malá.
 
Moje srdce, je láskou vyplnené,
lebo keď je ona šťastná
a sa smeje,
všetko je aj mne nádherné.
 
                                                    
Maja Kotuľačová



Jeseň

Tá krásna jeseň bohatá je
má nádherné listy zlaté.
Ked zaduje silný vetrík,
nosí ich ako páperik.
O,ty jeseň darov plná
ty nám všetko dávaš,
ty maš plody zo zlata
to nám je tvoja odplata.
                                      
Ingrid Miloševićová  


 
Zima

Tešíme sa všetci zime,
radosť máme, že už je tu.
Z oblohy vločky padajú
deti sa veselo guľujú,
s kamarátmi sankujú,
brhlia, na ľade sa radujú,
počas sviatkov hodujú,
ale najradšej z toho všetkého   
vianočnú koledu polazujú.
                                                

Sára Hučková 








Мама, хвала ти за све
 
Иако без циља улицама лутам сам
у ноћима пустим
изгубљена душа моја зна
сваки јецај за тобом што пустим.
Сваког трена мајко ја сам увек мислио на тебе
иако то желео нисам,
јер ти ниси била поред мене,
све сам морао сам.
Ниси била ту ...
да ми обришеш сузу са лица,
испратиш у школу, по коси помилујеш,
пољубиш за лаку ноћ ... и још неколико ситница ...
топлину дома и наручја мајчинског да ми дарујеш.
Али бар онда сам ноћу заспао,
 једино тада сам срећан био
када сам тебе мајко сањао.
Зато опет ја ћу сан уснити,
у том сну, поред тебе ћу детињство моје свити.
Али и ноћ, непријатељ, свој крај има,
ја се јутром будим с немирима.
 
 
Та бол у мени никад нестати неће.
Једино што знам,
могао сам данас на твој празник
да ти донесем најлепше цвеће ...
Ти ниси поред мене ...
а ја опет у мислима са тобом ал ипак сам
у овом свету пакосном и тмурном,
у времену, за мене, бурном.
Узимам папир и оловку у хладној ноћи
и рањеном душом теби  мајко стихове ове пишем,
тешко је речима болним на папир стати
 са првом римом и прву сузу бришем,
тешко је срцу и души која пати.
Ја само тражим мало више снаге
у тебе да могу још увек полагати наде.
И можда то нико не може да схвати
у мени још пламен наде тиња
да ће мајка једном заувек да ми се врати.
 
             Бране Николић  (8 разред)





Moja matka a ja
 
Matka, matka, maminka
milujem ťa tiež ako aj ocinka,
milšia si mi od najkrajšieho kveta,
ba aj od celého sveta.
 
Ja ťa veľmi rada mám
ružičku ti z lásky dám.
Ako ruža pekná, červená,
tak moja láska k tebe prekvitá.
 
Pobozkám ťa na líčko,
kúpim ti to najkrajšie tričko.
Na ten sviatok Deň žien
tvoje bude najkrajšie z mien.
 
Ty si mi všetko na svete,
tie slovká s ockom najradšej počujete.
Naša láska je ako tie najsilnejšie siete,
preto sa o nás bude písať aj vo Vzlete
 
 
            Valentína Supeková,  VI trieda





 
Moja matka
 
Moja mama je veľmi dobrá žena
vždycky  mi robí potešenia.
Bola mi vždy iba podporou,
ked´ ma všetci opustili
Iba ona zostala so mnou.
 
Tento sviatok je tu pre ňu
aby prispel  k jej potešeniu.
Stále ju viac potrebujem,
To, že je tu pre mňa
Neviem, či sa jej voľakedy
 nadostač zad´akujem.
Ajked´ je táto báseň veľmi krátka,
Predsa je najkrajšia, lebo je v nej opísaná moja matka.
 
                                                                                         Tína Melichová, VIII trieda
 
 
 

 
 
ODKEDY SA USLAVUJE OSMY MAREC ?
 
      Ženy niekdy nemali žiadne práva, často boli potláčane a museli veľa pracovať, ale časom sa to zmenilo, ďakujúc tomu, že ženy bojovali a robili protesty .
      Ako sa to začalo? Ešte dávno v Antickom Grécku, ženy museli sedieť doma, pokým muži mohli íst kam chceli a mali právo rozhodovať o ich živote. Ani v starom Ríme postavenie ženy nebolo lepšie a ako siahame do dávnejšej minulosti, to bolo iba horšie. V stredoveku napríklad cirkev veľmi často trestala ženy aj pre tie najmenšie hriechy. A tie ženy čo liečili ľudí nejakou alternatívnou medicínou, boli vyhlásené za bosorky a boli zaživa spaľované. V 19. storočí, ženy museli veľmi ťažko pracovať v továrňach. Tam im bolo tažko, ak im napríklad v práci spadla škatuľka so zápalkami na zem, nedostali ani plat. Koncom 19. a začiatkom  20. storočia ženy šírom sveta robili protesty a dožadovali sa 8 hodinového pracovného času, lebo robili v neprajných a zlých pracovných podmienkách po 10 hodín. Ďalej sa dožadovali svojho hlasovacieho práva, a zlepšenie špecialneho zákonodarstva, ktorý by obhajoval aj práva žien. Po veľkých nepokojoch a protestoch žien v Rusku, bol tento dátum roku 1917 vyhlásený za Medzinárodný DEŇ ŽIEN,  ako pamiatka na boj boj žien za ich rovnoprávnosť.
         Tak na tento dátum si máme pripomenúť pre aké práva ženy bojovali veľa, veľa rokov a nemali by sme si náň spomínať iba raz ročne ale častejšie, aby sa nezabudlo, ako si ženy vybojovali svoje právo za rovnoprávnosť, ktoré si dnes takmer naplno užívajú.
 
                                                                             Anka Mareková, VII trieda








 


 
Láska

 
Láska, čo to je?
Kde sa to berie, kde sa to kupuje?
Je šťastný ten, kto vie
ako sa cíti ten, ktorý miluje.
 
Cítila som to správne?
Pokáž mi, prosila som tajne!
Nauč  ma ako milovať,
ako  srdce svoje z lásky darovať.
 
Teraz, ked´ to už viem,
na stokrát ti d´akujem.
Srdce svoje z lásky dávam
a navždy iba tvoja zostávam.
      
 
 
        Žiačka VIII. triedy, Dragana Privracká

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 ----
 
 
 
 

Zamilovaný

 
Zamiloval som sa, len sa to stalo…
len tak, znenazdajky,
a srdce mi len pre teba hralo.
Pohľady sa nám stretli,
hned´ som si Ťa všimol.
Povedala si mi vtedy,
že som ti jediný.
Ja uveril som,
že iba so mnou cestou života kráčať chceš.
Myslel som si,
že hovoríš to, čo cítiš a srdcom vieš.
Stalo sa po krátkom čase,
že som z mesta odišiel.
a … stratil som ťa,
skôr, než som ti do srdca zišiel.
 
Teraz sa stretávaš ním.
Po čase vrátil som sa k tebe, ale vtedy…
po prvý raz videl som ťa s ním
a musel som už svojim očiam uveriť.
Vydýchol som si ajked´ viem,...
že cítiš ako mi srdce plače.
Dnes  iba chodím ulicou sám,
tam, kde som sníval,
že sa budem s tebou prechádzať.
Teraz, ked´je po všetkom
a mne je jedno…
 uznať musím,
že ťa milovať vnavždy, …už neskúsim.
Pre mňa si mohla byť jediná,
ked´ by tvoja láska nedostala krídla.
Odišla si bez pozdravu
a mne na srdci spôsobila
iba hlbokú ranu.