10. december - Medzinárodný deň ľudských práv - 10. decembar - Međunarodni dan ljudskih prava

10. december je v kronike historických dní zaznamenaný ako Medzinárodný deň ľudských práv. Je tomu už 68 rokov, čo v tento deň bola Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (OSN) vyhlásená Všeobecná deklarácia ľudských práv, - uznanie prirodzenej dôstojnosti a práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, - ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva, a vybudovanie sveta, v ktorom sa budú ľudské bytosti zbavené strachu a núdze tešiť slobode prejavu a viery, bolo prehlásené za najvyšší cieľ ľudstva, - nevyhnutné je, aby boli ľudské práva chránené zákonom, ak nemá byť človek donútený uchyľovať sa ako k poslednej možnosti k odboju proti tyranii a útlaku, - nevyhnutné je podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi, - národy Organizácie Spojených národov znovu potvrdili v Charte svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, ako aj v rovné práva žien a mužov a rozhodli sa podporovať sociálny rozvoj a lepšie životné podmienky vo väčšej slobode, - členské štáty sa zaviazali usilovať v spolupráci s Organizáciou Spojených národov o zvýšenie všeobecného uznávania a zachovávania ľudských práv a základných slobôd, - rovnaké chápanie týchto práv a slobôd je nanajvýš dôležité pre plnú realizáciu tohto záväzku. Všeobecná deklarácia ľudských práv je spoločný štandard, ktorý majú dosiahnuť všetky národy a štáty s cieľom, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na zreteli, snažil výukou a výchovou zvyšovať úctu k týmto právam a slobodám a zabezpečiť postupnými vnútroštátnymi i medzinárodnými opatreniami ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie tak medzi národmi členských štátov navzájom, ako aj medzi národmi území spadajúcich pod ich právomoc.

Ľudské práva
Ľudské práva sú dané práva, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia. V minulosti boli tieto práva priznávané iba vládcom a šľachte, zatiaľ čo obyčajným ľuďom len v malej miere, prípadne boli celkom upierané. Medzi základné ľudské práva patrí napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, slobodu prejavu, svedomia, spolčovania, a právo zhromažďovania. Sú to univerzálne práva všetkých ľudských bytostí, nezávislé od jurisdikcie alebo iných faktorov ako sú etnický pôvod, národnosť, náboženstvo, pohlavie … Vo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, sú ľudské práva konceptualizované na základoch ľudskej dôstojnosti a ponechávajú si svoj univerzálny charakter. Všeobecná deklarácia ľudských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý chráni ľudské práva. Tvorba deklarácie trvala približne dva roky, pričom oficiálne schválená bola Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948 v Paríži. Deklarácia mala odvtedy strážiť slobodu a česť občanov sveta. Všeobecná deklarácia ľudských práv obsahuje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnoprávnosti všetkých ľudí, ich nároku na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva na vlastníctvo majetku, na vlastné názory a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti. Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré by boli priznané všetkým ľuďom na celom svete. V preambule sa štáty hlásia k univerzálnemu uznaniu a hlavne dodržiavaniu vymenovaných práv a slobôd.